Onkyo 8850 a Quadral Amun MK4

Milí pritatelia, bude to už rok (začiatok decembra 2023) , čo som si obstaral zosilňovač Onkyo 8850 a Repro Quadral Amun MK4, oboje z druhej ruky.
Po ich obdržaní – zvukom zosilňovača som bol mierne sklamaný, celkovo prednes plochý, nevýrazný, nič čím by chytil za srdce (je ale pravdou že som ho mal možnosť počuť len s aktuálne vtedy zakúpenými repro Quadral, ktoré neboli “celkom v poriadku..ako píšem nižšie)
takže hodnotenie nemôže byť objektívne, navyše repro káble čo som mal- boli skôr telefonne kábliky ako hodnotné reprokáble….
Reproduktor bol v prednese tiež nič moc, pretože jednému stĺpu nehral výškový menič, takže posluch bol nielen limitovaný, ale temer nemožný…
/pozn.pôvodné vysokotónové reproduktory boli nahradené novými -Dayton Audio DC28FT
spoločne s novým návrhom,meraniami a realizáciou výhybky./

A tak padlo rozhodnutie – novo nadobnutnú aparatúru naložiť do auta a putovať cca 100km za pánom Janečkom.
Jeho práca v dielni nebola expresná, ale – v duchu hesla “na dobré sa čaká“ sa skutočne zúročila  (…a… navyše tehotenstvo tiež trvá 9 mesiacov a nedá sa urýchliť, no a konečný výsledok (často) stojí skutočne za to…)
Tak to bolo aj v mojom prípade – pretože po cca 3 mesiacoch kompletnej práce ako na reproduktoroch tak aj na zosilňovači sa výsledok dostavil – a stál za to (!)
Vzhladom na to že som p. Janečkovi odniesol 2 kompomenty, neviem teda oddelene po ich repase / úprave posudiť prednes jednotlivých komponentov a moje mini-zhodnotenie som teda pojal ako celok zosilňovač-repro káble – a samotné repro. 
Kedže som priaznivec LP, tak do stroja som položil LP V. Zahradník : Jazz goes to beat, Supraphon 1969 a výsledok skutočne stál za to: prednes excelentý, presný, zvukovo výrazný, no nie ukričaný ani unavujúci až bolestivý- proste ideálny – platňa hrala tak – ako bola nahratá.
Po finále skladby Californian Dreaming som mal chuť vstať a jednotlivým protagonistom nahrávky podať osobne ruky, pretože prednes bol zaujímavý a hodnotný  a plný nielen na pravoľavej báze ale aj predozadnej .
Podobne zneli potom aj nahrávky iných diel jazzu, ako aj vážnej hudby, kde bolo možné zvukovo vidieť aj „farbu šnúrok na topánkach digirenta“…
Čiže zhrniem, práca p. Janečku bola perfektne odvedená, a ja aj po roku „spolužitia“ s aparatúrou mám zo súpravy a posluchu (prevažne LP) dojem ako pri prvej „preberacej“ noci..

Vrelá vďaka pánovi majstrovi Janečkovi a veľa elánu do ďalšej práce, aby prinášal svojím umením s technikou, kúsok umenia v podobe tónov do každého príbytku poslucháča, možno aj nie zarytého hifistu a puristu.
Vďaka…

Návrat hore